2007-08-27

Zásady metrológie

Podľa medzinárodného slovníka základných a všeobecných pojmov metrológie a definícií z encyklopédií a odborových slovníkov je metrológia veda o meraní, ktorá zahŕňa všetky aspekty týkajúce sa teórie a praxe a vzťahuje sa na akýkoľvek druh merania nezávisle od oblasti vedy alebo techniky.

Cieľom tejto publikácie nie je analyzovať zrejmú teoretickú analýzu týkajúcu sa meraní, ale prezentácia definícií, kritérií prijateľnosti meracích zariadení, ktoré podliehajú rôznym metrologickým požiadavkám, a aplikácia týchto poznatkov pri vykonávaní meracích postupov.

Prevádzkovateľom meracích zariadení je známa téza, že na zabezpečenie spoľahlivých výsledkov merania treba dôverovať kvalite meracích prístrojov. Až donedávna sa táto definícia používala aplikáciou noriem kvality bez ich ďalšej analýzy. Poznatky prevádzkovateľov meracích prístrojov sa však zmenili tak, že dohľad nad meracími prístrojmi sa stal jednoznačnou požiadavkou.

Metrológiu v laboratóriu možno vzhľadom na jej požiadavky na meracie zariadenia a merania rozdeliť na dva hlavné prístupy: legálnu metrológiu a metrológiu týkajúcu sa vedy a techniky.

Legálna metrológia

Podľa definície z Medzinárodného slovníka legálnej metrológie ide o časť metrológie (vedy o meraní), ktorá sa týka činností, ktoré vyplývajú z právnych požiadaviek a ktoré sa týkajú meraní, meracích jednotiek, meracích metód a ktoré vykonávajú príslušné orgány. Predmety, na ktoré sa vzťahuje legálna metrológia, sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť. Príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za fungovanie legálnej metrológie alebo za časť jej činností a často sa nazývajú legálna metrologická služba. Hlavným predmetom legálnej metrológie je zabezpečenie jednotnosti meraní.

Do roku 2001 v Poľsku predpisy legálnej metrológie týkajúce sa meradiel definoval Ústredný úrad pre miery a boli uverejnené v Úradných vestníkoch o mierach a skúškach. Tieto predpisy, aj keď boli veľmi prísne, neboli kompatibilné s právnymi predpismi Európskej únie. Preto bol 11. mája 2001 vydaný nový predpis: “Zákon o meradlách”, ktorý upravuje väčšinu zákonov vzťahujúcich sa na meradlá (Dz. U. 2001 č. 63 bod 636 s pozmeňujúcimi zmenami).

Platný vykonávací zákon je zákon vydaný ministerstvom, ktorý sa vzťahuje na ekonomické otázky a metrologické požiadavky, ktoré sa vzťahujú na konkrétne meradlá.

V súčasnosti v členských krajinách EÚ meradlá, ktoré sú uvedené v smerniciach nového prístupu 90/384/ES – o váhach s neautomatickou činnosťou a 2004/22/ES, v určitých prípadoch podliehajú zákonnej metrologickej kontrole. Týka sa to však len tých

meradlá, ktoré sa uvádzajú na trh. Uvedené smernice boli implementované do poľskej legislatívy nariadením z 30. augusta 2002 o systémoch posudzovania zhody (Dz. U. 2002 č. 166 bod 1360 s neskoršími zmenami).

Podľa platných európskych právnych predpisov meradlá, ktoré sa uvádzajú na trh EÚ, podliehajú posudzovaniu zhody s požiadavkami z dvoch vyššie uvedených smerníc o novom prístupe. Posudzovanie zhody s legálnou metrológiou podľa práva EÚ a na základe splnenia špecifických požiadaviek môže vykonávať notifikovaná osoba (v Poľsku je to Ústredný úrad pre meradlá) alebo výrobca.

Udelenie práva výrobcom posudzovať zhodu je určitou formou prelomu v poľskej mentalite. Doteraz boli takéto činnosti charakteristické pre legálnu metrológiu a mohli ich vykonávať len národné úrady. Udelenie niektorých práv a kompetencií, o ktorých sa hovorí v smerniciach EÚ o novom prístupe, je vlastne “novým prístupom” v Poľsku k postaveniu výrobcu, ktorý zaviedol a certifikoval svoj systém kvality. V nariadení sú uvedené jasné požiadavky na uvedenie výrobku na trh. Vyhlásenie o zhode, ktoré vydáva buď notifikovaný orgán, alebo výrobca, bolo nahradené tzv. dokumentom o počiatočnom overení. Stále existuje problém, ktorý sa týka následného overovania, t. j. [2] overovania meradla po jeho prvotnom overení alebo posúdení zhody, ktoré zahŕňa povinné periodické overovanie alebo overovanie po oprave meradla. V tomto prípade Európska únia poskytuje členským krajinám slobodnú voľbu a uvádza len, že členské krajiny by mali dohliadať na legálnu metrológiu používaných meradiel.

Legálna metrologická kontrola (legálna metrológia) sa vzťahuje na meradlá, ktoré sa používajú v špecifických aplikáciách. Nariadenie o meradlách v článku 8 bode 1 definuje tieto aplikácie:

v oblasti zdravotnej starostlivosti, ochrany života a životného prostredia,
pri ochrane verejnej bezpečnosti a verejného poriadku,
v ochrane práv spotrebiteľov,
pri výbere platieb, poplatkov, daní, nedaňových rozpočtových príjmov, pri určovaní zliav, pokút, príjmov a náhrad a tiež pri určovaní a vyberaní poplatkov a plnení,
o colnej kontrole,
v obchode.

V predpisoch o meradlách sú požiadavky konkrétnejšie opísané vo vzťahu ku konkrétnemu meradlu. V prípade neautomatických meradiel sa v nariadení Ministerstva hospodárstva, práce a sociálnej politiky z 3. októbra 2003 uvádzajú požiadavky na stanovenie hmotnosti:

v obchode
ktorý je základom pre výpočet obchodných poplatkov, ciel, daní, bonusov, zliav, pokút, príjmov, kompenzácií a iných podobných foriem platieb,
o uplatňovaní iných právnych predpisov a stanovísk znalcov a vydaných v súdnych konaniach
v lekárskej praxi o vážení pacientov na účely monitorovania, diagnostiky a liečby,
o príprave liekov na lekársky predpis v lekárňach a o analýzach vykonávaných v lekárskych a farmaceutických laboratóriách,
ktorá je základom pre výpočet taríf v priamom obchode a pri balení tovaru.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, všeobecná aplikácia z nariadenia jasne definuje jednotlivé druhy meradiel.

V prípade posudzovania zhody sú požiadavky aplikácie definované v smerniciach nového prístupu (90/384/ES – neautomatické váhy a 2004/22/ES – ostatné meradlá). Tieto požiadavky sú implementované do poľskej legislatívy v platných predpisoch.

Nariadenie Ministerstva hospodárstva, práce a sociálnej politiky z 11. decembra 2003

definuje požiadavky na váhy s neautomatickou činnosťou uvádzané na trh na základe posudzovania zhody a uplatniteľné na určovanie hmotnosti v prípadoch opísaných vyššie v nariadení o váhach na základe zásady o mierach.

Oblasti použitia a požiadavky na meradlá, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/22/ES (MID) a ktoré boli uvedené na trh na základe posudzovania zhody sú stanovené v prílohách k vyhláške Ministerstva hospodárstva z 18. decembra 2006 o základných požiadavkách na meradlá.

Je potrebné pamätať na všetky meradlá, ktoré boli uvedené na trh pred 1. májom 2004 a ktoré sa v súčasnosti používajú, a na meradlá, na ktoré sa nevzťahuje žiadna zo smerníc o novom prístupe. V takýchto prípadoch platia príslušné nariadenia ministerstva hospodárstva.

Pri diskusii o sekvenčnom overovaní je potrebné spomenúť veľmi dôležitú otázku, ktorou je autorizácia na sekvenčné overovanie meradla. od 29. marca 2005 je platné nariadenie ministerstva hospodárstva. Vzťahuje sa však len na menšiu skupinu meradiel. Je potrebné spomenúť, že v krajinách EÚ systém autorizačných formulárov na postupné overovanie existuje už niekoľko rokov. Niektoré meradlá, vrátane váh, ktoré sa používajú v Poľsku, podliehajú zákonnej kontrole, a nie sú uvedené v zozname váh ktoré môžu byť kontrolované pomocou an

autorizačných formulárov počkať ešte niekoľko dní na postupné overovanie tohto nástroja. Je zrejmé, že predmetný subjekt by v prípade udelenia autorizácie na vykonanie sekvenčného overovania mal prístup ku komplexnej službe, a teda nenútil zákazníka platiť dodatočné náklady pochádzajúce z nástroja, ktorý je mimo prevádzky. Argumentov, ktoré odôvodňujú vydanie oprávnenia na sekvenčné overovanie, je samozrejme oveľa viac.

Dúfajme, že nové predpisy, ktoré v súčasnosti pripravuje ministerstvo hospodárstva, zohľadnia výhody pre prevádzkovateľov meradiel a občanov. Takéto riešenie by poľské predpisy veľmi priblížilo k predpisom platným v krajinách tzv. starej EÚ”. Naše členstvo v štruktúrach EÚ nám dáva oveľa bližší prístup k jej predpisom a riešeniam, vrátane tých, ktoré sa týkajú metrologického dozoru. Preto je potrebné uplatňovať tie normy, ktoré majú pozitívny vplyv na riešenie problémov a spokojnosť zákazníka, ktorý je občanom EÚ.

Vedecká a technologická metrológia

Okrem legálnej metrológie prichádzajú prevádzkovatelia meradiel do styku s metrológiou, ktorá sa netýka právnych predpisov. Je všeobecne známa ako „vedecká a technologická metrológia”. Základnou činnosťou, ktorá sa vzťahuje na tento druh metrológie, je proces kalibrácie.

Kalibrácia je dobrovoľná činnosť, ktorá nie je regulovaná legálnou metrológiou, ale výsledky kalibrácie sa môžu vzťahovať na požiadavky stanovené v právnych predpisoch.

Funkcia procesu kalibrácie meracích prístrojov a význam jej výsledkov sú všeobecne známe pracovníkom, ktorí realizujú skúšobné postupy alebo konajú podľa noriem systému kvality. Keďže poznatky o meraniach a ich chybách sa stali bežnými a použiteľnými, výsledky získané zo skúšobných postupov sú objektívnejšie.

Treba si však uvedomiť, že kto sa rozhodol zaviesť špecifický systém kvality riadený medzinárodnými normami (ISO 9001, ISO 17025 atď.), prijal aj potrebu kalibrácie všetkých svojich meracích prístrojov.

Kalibráciu meracích prístrojov vykonávajú príslušné laboratóriá. Najvhodnejším potvrdením spôsobilosti laboratória je jeho akreditácia národným akreditačným orgánom (v Poľsku je to Poľské akreditačné centrum).

Podľa platného právneho a normatívneho stavu overovanie nie je náprotivkom kalibrácie a naopak. Z tohto dôvodu by organizácie, ktoré zaviedli systémy kvality, mali kalibrovať svoje meracie prístroje nezávisle od ich overovania.

Rozdiely medzi legálnou metrológiou a vedecko-technickou metrológiou na základe požiadaviek tvorených všeobecne známymi normami sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Systém legálnej metrológie, ako bol vymedzený vyššie, je v určitých prípadoch povinný a určený v osobitných právnych predpisoch. Činnosťou legálnej metrológie, ktorá potvrdzuje špecifické požiadavky, je overovanie meradla. systém vedeckej a technickej metrológie je dobrovoľný a vychádza z medzinárodných požiadaviek a národných noriem. V tomto prípade je metrologickou činnosťou proces kalibrácie meradla, t. j. porovnanie jeho parametrov s medzinárodným etalónom a určenie neistoty merania tohto meradla. Treba si však uvedomiť, že ak organizácia dobrovoľne zaviedla normy kvality a koná podľa konkrétnych noriem kvality, mala by sa riadiť ich požiadavkami.

Najdôležitejší rozdiel medzi procesom overovania a kalibrácie sa uskutočňuje pri určovaní chýb meracieho prístroja. V prípade overovania sa chyby meracieho prístroja vzťahujú na overovaciu jednotku tohto prístroja. V prípade kalibrácie sa chyby určujú na základe odčítacej jednotky meracieho prístroja. Hlavným problémom je, že v prípade niektorých meracích prístrojov je overovacia jednotka n krát väčšia ako ich odčítacia jednotka. Takýmto prípadom je veľmi jednoduchý merací prístroj, ktorý sa používa v laboratóriách a v priemysle; váha (váhy).

Osoba, ktorá je zodpovedná za meracie zariadenia, napríklad v laboratóriu, by mala odovzdať svoje meracie prístroje na pravidelnú kalibráciu v príslušných externých kalibračných laboratóriách. Meracie prístroje by sa mali pravidelne interne kontrolovať ako prostriedok na monitorovanie ich správnych indikácií (napríklad bez závad).

Potreba vykonať proces overovania meradiel je stanovená právnymi predpismi, napríklad zákonom o meradlách, ak je konkrétne meradlo predmetom overovacieho postupu.

Pri diskusii o vedeckej a technickej metrológii je teda potrebné zamerať sa na dohľad nad meracími zariadeniami realizovaný prostredníctvom postupov periodického overovania a periodickej kontroly, ktorých cieľom je odkazovať výsledky kalibrácie a kontroly na medzinárodné a národné normy (bod 4.6 normy ISO 9001). Pre prevádzkovateľov, ktorí majú vo svojej organizácii zavedený systém kvality, sú takéto postupy vo všeobecnosti postačujúce.

Existuje ďalšia skupina používateľov meradiel, ktorí nemajú zavedený systém kvality alebo ho nepotrebujú, a preto nemusia zavádzať metrologický dozor. V takomto prípade sa objavujú niektoré špecifické aplikácie meradiel, ktoré sú pre prevádzkovateľov komfortné a ktoré podliehajú zákonnému metrologickému dozoru, t. j. overovaniu, ktoré kontroluje Ústredný úrad meraní, jeho štruktúry a miestni zástupcovia a subjekty poverené predsedom Ústredného úradu meraní.