Cieľom tejto publikácie nie je analyzovať zrejmú teoretickú analýzu týkajúcu sa meraní, ale prezentácia definícií, kritérií prijateľnosti meracích zariadení, ktoré podliehajú rôznym metrologickým požiadavkám, a aplikácia týchto poznatkov pri vykonávaní meracích postupov.

Prevádzkovateľom meracích zariadení je známa téza, že na zabezpečenie spoľahlivých výsledkov merania treba dôverovať kvalite meracích prístrojov. Až donedávna sa táto definícia používala aplikáciou noriem kvality bez ich ďalšej analýzy. Poznatky prevádzkovateľov meracích prístrojov sa však zmenili tak, že dohľad nad meracími prístrojmi sa stal jednoznačnou požiadavkou.

Metrológiu v laboratóriu možno vzhľadom na jej požiadavky na meracie zariadenia  a merania rozdeliť na dva hlavné prístupy: legálnu metrológiu a metrológiu týkajúcu sa vedy a techniky.

Legálna metrológia

Podľa definície z Medzinárodného slovníka legálnej metrológie ide o časť metrológie (vedy o meraní), ktorá sa týka činností, ktoré vyplývajú z právnych požiadaviek a ktoré sa týkajú meraní, meracích jednotiek, meracích metód a ktoré vykonávajú príslušné orgány. Predmety, na ktoré sa vzťahuje legálna metrológia, sa môžu v jednotlivých krajinách líšiť. Príslušné orgány, ktoré sú zodpovedné za fungovanie legálnej metrológie alebo za časť jej činností a často sa nazývajú legálna metrologická služba. Hlavným predmetom legálnej metrológie je zabezpečenie jednotnosti meraní.

Do roku 2001 v Poľsku predpisy legálnej metrológie týkajúce sa meradiel definoval Ústredný úrad pre miery a boli uverejnené v Úradných vestníkoch o mierach a skúškach. Tieto predpisy, aj keď boli veľmi prísne, neboli kompatibilné s právnymi predpismi Európskej únie. Preto bol 11. mája 2001 vydaný nový predpis: “Zákon o meradlách”, ktorý upravuje väčšinu zákonov vzťahujúcich sa na meradlá (Dz. U. 2001 č. 63 bod 636 s pozmeňujúcimi zmenami).

Platný vykonávací zákon je zákon vydaný ministerstvom, ktorý sa vzťahuje na ekonomické otázky a metrologické požiadavky, ktoré sa vzťahujú na konkrétne meradlá.

V súčasnosti v členských krajinách EÚ meradlá, ktoré sú uvedené v smerniciach nového prístupu 90/384/ES – o váhach s neautomatickou činnosťou a 2004/22/ES, v  určitých  prípadoch  podliehajú  zákonnej  metrologickej  kontrole.  Týka sa to však  len  tých

Legálna metrologická kontrola (legálna metrológia) sa vzťahuje na meradlá, ktoré sa používajú v špecifických aplikáciách. Nariadenie o meradlách v článku 8 bode 1 definuje tieto aplikácie:

• v oblasti zdravotnej starostlivosti, ochrany života a životného prostredia,
• pri ochrane verejnej bezpečnosti a verejného poriadku,
• v ochrane práv spotrebiteľov,
• pri výbere platieb, poplatkov, daní, nedaňových rozpočtových príjmov, pri určovaní zliav, pokút, príjmov a náhrad a tiež pri určovaní a vyberaní poplatkov a plnení,
• o colnej kontrole,
• v obchode.

V predpisoch o meradlách sú požiadavky konkrétnejšie opísané vo vzťahu ku konkrétnemu meradlu. V prípade neautomatických meradiel sa v nariadení Ministerstva hospodárstva, práce a sociálnej politiky z 3. októbra 2003 uvádzajú požiadavky na stanovenie hmotnosti:

• v obchode
• ktorý je základom pre výpočet obchodných poplatkov, ciel, daní, bonusov, zliav, pokút, príjmov, kompenzácií a iných podobných foriem platieb,
• o uplatňovaní iných právnych predpisov a stanovísk znalcov a vydaných v súdnych konaniach
• v lekárskej praxi o vážení pacientov na účely monitorovania, diagnostiky a liečby,
• o príprave liekov na lekársky predpis v lekárňach a o analýzach vykonávaných v lekárskych a farmaceutických laboratóriách,
• ktorá je základom pre výpočet taríf v priamom obchode a pri balení tovaru.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, všeobecná aplikácia z nariadenia jasne definuje jednotlivé druhy meradiel.

V prípade posudzovania zhody sú požiadavky aplikácie definované v smerniciach nového prístupu (90/384/ES – neautomatické váhy a 2004/22/ES – ostatné meradlá). Tieto požiadavky sú implementované do poľskej legislatívy v platných predpisoch.

Nariadenie Ministerstva hospodárstva, práce a sociálnej politiky   z 11.  decembra 2003

definuje požiadavky na váhy s neautomatickou činnosťou uvádzané na trh na základe posudzovania zhody a uplatniteľné na určovanie hmotnosti v prípadoch opísaných vyššie v nariadení o váhach na základe zásady o mierach.

Oblasti použitia a požiadavky na meradlá, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/22/ES  (MID)  a  ktoré boli  uvedené  na  trh  na základe  posudzovania  zhody  sú stanovené v prílohách k vyhláške Ministerstva hospodárstva z 18.  decembra 2006 o základných požiadavkách na meradlá.

Je potrebné pamätať na všetky meradlá, ktoré boli uvedené na trh pred 1.  májom 2004 a ktoré sa v súčasnosti používajú, a na meradlá, na ktoré sa nevzťahuje žiadna zo smerníc o novom prístupe. V takýchto prípadoch platia príslušné nariadenia ministerstva hospodárstva.

Pri diskusii o sekvenčnom overovaní je potrebné spomenúť veľmi dôležitú otázku, ktorou je autorizácia na sekvenčné overovanie meradla. od 29. marca 2005 je platné nariadenie ministerstva hospodárstva. Vzťahuje sa však len na menšiu skupinu meradiel. Je potrebné spomenúť, že v krajinách EÚ systém autorizačných formulárov na postupné overovanie existuje už niekoľko rokov. Niektoré meradlá, vrátane váh, ktoré sa používajú v Poľsku, podliehajú  zákonnej  kontrole,  a  nie sú  uvedené  v zozname  váh  ktoré  môžu byť  kontrolované  pomocou  an

autorizačných formulárov počkať ešte niekoľko dní na postupné overovanie tohto nástroja. Je zrejmé, že predmetný subjekt by v prípade udelenia autorizácie na vykonanie sekvenčného overovania mal prístup ku komplexnej službe, a teda nenútil zákazníka platiť dodatočné náklady pochádzajúce z nástroja, ktorý je mimo prevádzky. Argumentov, ktoré odôvodňujú vydanie oprávnenia na sekvenčné overovanie, je samozrejme oveľa viac.

Dúfajme, že nové predpisy, ktoré v súčasnosti pripravuje ministerstvo hospodárstva, zohľadnia výhody pre prevádzkovateľov meradiel a občanov. Takéto riešenie by poľské predpisy veľmi priblížilo k predpisom platným v krajinách tzv. starej EÚ”. Naše členstvo v štruktúrach EÚ nám dáva oveľa bližší prístup k jej predpisom a riešeniam, vrátane tých, ktoré sa týkajú metrologického dozoru. Preto je potrebné uplatňovať tie normy, ktoré majú pozitívny vplyv na riešenie problémov a spokojnosť zákazníka, ktorý je občanom EÚ.

Vedecká a technologická metrológia

Okrem legálnej metrológie prichádzajú prevádzkovatelia meradiel do styku s metrológiou, ktorá sa netýka právnych predpisov. Je všeobecne známa ako „vedecká a technologická metrológia”. Základnou činnosťou, ktorá sa vzťahuje na tento druh metrológie, je proces kalibrácie.

Kalibrácia je dobrovoľná činnosť, ktorá nie je regulovaná legálnou metrológiou, ale výsledky kalibrácie sa môžu vzťahovať na požiadavky stanovené v právnych predpisoch.

Funkcia procesu kalibrácie meracích prístrojov a význam jej výsledkov sú všeobecne známe pracovníkom, ktorí realizujú skúšobné postupy alebo konajú podľa noriem systému kvality. Keďže poznatky o meraniach a ich chybách sa stali bežnými a použiteľnými, výsledky získané zo skúšobných postupov sú objektívnejšie.

Treba si však uvedomiť, že kto sa rozhodol zaviesť špecifický systém kvality riadený medzinárodnými normami (ISO 9001, ISO 17025 atď.), prijal aj potrebu kalibrácie všetkých svojich meracích prístrojov.

Kalibráciu meracích prístrojov vykonávajú príslušné laboratóriá. Najvhodnejším potvrdením spôsobilosti laboratória je jeho akreditácia národným akreditačným orgánom (v Poľsku je to Poľské akreditačné centrum).

Podľa platného právneho a normatívneho stavu overovanie nie je náprotivkom kalibrácie a naopak. Z tohto dôvodu by organizácie, ktoré zaviedli  systémy kvality, mali kalibrovať svoje meracie prístroje nezávisle od ich overovania.

Rozdiely medzi legálnou metrológiou a vedecko-technickou metrológiou na základe požiadaviek tvorených všeobecne známymi normami sú uvedené v nasledujúcej tabuľke:

Systém legálnej metrológie, ako bol vymedzený vyššie, je v určitých prípadoch povinný a určený v osobitných právnych predpisoch. Činnosťou legálnej metrológie, ktorá potvrdzuje špecifické požiadavky, je overovanie meradla. systém vedeckej a technickej metrológie je dobrovoľný a vychádza z medzinárodných požiadaviek a národných noriem. V tomto prípade je metrologickou činnosťou proces kalibrácie meradla, t. j. porovnanie jeho parametrov s medzinárodným etalónom a určenie neistoty merania tohto meradla. Treba si však uvedomiť, že ak organizácia dobrovoľne zaviedla normy kvality a koná podľa konkrétnych noriem kvality, mala by sa riadiť ich požiadavkami.